Eufória pominula...
Po tom, čo som nastúpil na Gymnázium do Vrábel som bol pomerne šťastný... Teda, po tom, čo som začínal spoznávať svojich spolužiakov, som začal byť v eufórii, aký je to len dobrý kolektív. Dobrý kolektív a oproti ZŠ azda 100%-ne lepší... Išli dni za dňami, až sa táto eufória pominula... ako to vôbec bolo??
Spomínam si asi nato, že moja prezývka ma začala už štvať - mám na mysli prezývku, ktorú mi dali (za čo si samozrejme môžem sám no...). Ďalej nasledovali menšie ignorácie nielen od niektorých ľudí, pre ktorých som bol dobrý len vtedy, ak som im spravil prezentácie. Tiež sa sem-tam objavili hádky s niektorými babami - tak trochu drzými. A v poslednom rade múdre reči od niektorých spolužiakov a najmä vulgarizmy... a možno aj mini-bitky...
Ono, spočiatku som bol "PAF" zo svojej triedy, popravde, stále je to lepšie, než na ZŠ... ale vec sa má tak, že už to neni také, ako predtým...
Čo môže byť ale dobrým znamením je, že sa teším do ďalšieho šk. roka stretnutia s nimi... A nielen to. Posledný deň, keď som bol s nimi na pizze bol vynikajúci, aspoň teda moje pocity boli také... A ešte ďalšia vec, keď ma spolužiačka, od ktorej som to nerátal (zdalo sa mi, že sa so mnou moc nebaví) ma pozvala na menšiu grilovačku... na ktorú som ale nemal čas, nakoľko som doma nemal moc času - práca jak vždycky (a o tomto som chcel napísať tiež článok, ale nenapadlo ma, čo by som napísal... článok s názvom "Sloboda neni slobodná").
(A úplne na záver: mal som krásny sen s jednou spolužiačkou, do ktorej som sa zaľúbil... spolužiačka z mojej triedy...)