Úvod k solídnemu...
Musím sa priznať, že zrovna japonské veci nemám moc v láske... technika Japoncov je vynikajúca, no ostatné... šialene spravené "anime" rozprávky - mám ich dosť. No po tom, čo som sa pred 2 rokmi dostal k tajomnej hre s patričným názvom Metal Gear Solid, musel som svoje tvrdenie zásadne zmeniť... Hra mi prišla od prvého okamihu "dokonalá" nielen graficky, ale aj atmosfericky a keď som sa dozvedel viacej o soundtracku, tak som hneď vedel, že to musí byť paráda.
Po čase som sa začal o to zaujímať viacej a postupne som si čítal na jednej stránke informácie - hlavné postavy, príbeh, bonusy, atď... Začal som tiež pozerať walkthrough-y (pre neznalcov - nahraté videá napr. na YouTube, ktoré zobrazujú celý gameplay aj s video-sekvenciami...) a pozrel som si všetky okrem najnovšej MGS4: Guns of the Patriots.
Neskôr som začal dlho uvažovať nad tým, že si túto hru zohnám. Boli tu ale viaceré problémy... na Slovensku je táto séria alebo hra, minimálne, neznáma, čo hovorilo v neprospech... keď som si potom zohnal jednu verziu MGS2 (Substance), bol som dosť prekvapený s chýbajúcimi textúrami. Niet sa prečo čudovať - Ati grafická karta neni na tieto veci spoľahlivá. Takže som hru mohol vypustiť z hlavy... prešli nejaké 2 roky a teraz nedávno som sa zas začal zaujímať o sériu hier Metal Gear Solid, tak som si zaumienil, že si zoženiem minimálne verziu jednotky. Keď som ale videl HW požiadavky dvojky, tak som bol veľmi prekvapený a zistil som, že môj, o dosť starší počítač než dnešné moderné utiahne aj takú hru, jak MGS2: Substance.
Dlho ani netrvalo a už som mal jednotku v plnej paráde. Ovládanie je navyše prinajmenšom veľmi príjemne spravené a chcelo to len nejakú hodinku hrania, aby som si zvykol. Pričom sa myš ani nepoužíva a pri strielaní je zamierenie automatické...
Čoho si ale pri súčasnom hraní najviac užívam, je špionáž, poplach a atmosféra... viacej Vám sem písať (zatiaľ) nebudem. S článkom o týchto hrách ešte niekedy prídem (možno bude aj recenzia)...